Dnes je nedeľa, 24.október 2021, meniny má: Kvetoslava
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Michael Kocáb - Nemám rád kompromisy

jún 29, 2021 - 14:58
Michael Kocáb presne v deň tridsiateho výročia odchodu okupačných vojsk Sovietskej armády z Československa navštívil Bratislavu.
Foto: 
Ramon Leško

Presne v deň tridsiateho výročia odchodu okupačných vojsk Sovietskej armády z Československa navštívil Bratislavu. MICHAEL KOCÁB, vtedy predseda parlamentnej komisie pre odsun týchto vojsk, ktorý má výrazný osobný podiel na ich odchode, hovorí, že nič by neurobil inak. Legenda Pražského výběru, spevák, hudobný skladateľ, aktivista, bývalý minister pre ľudské práva a národnostné menšiny nemá rád kompromisy. Vtedy, ani teraz.

Keď sme pri oslave, jedna vás čaká aj doma. Zakrátko, dvadsiateho ôsmeho júla, máte narodeniny. Zvyknete oslavovať?

Odpoveď je jednoduchá. Roky mám tendenciu narodeniny neoslavovať. Vôbec. Nejako som sa rozišiel s princípom oslavovať sám seba, je mi to protivné a táto súčasť tohto veku ma tiež veľmi nebaví. Takže väčšinou v úzkom rodinnom kruhu ideme na obed a tým sa to končí. Ak budú okrúhliny, urobíme oslavu:-).

Dá sa povedať,  že patríte k mužom bez veku...

Zaplať Pánboh, že je to takto, cítim sa dobre, ale oslavovať to nebudem:-).

michael_kocab_-_007.jpg

Michael Kocáb - Nemám rád kompromisy
Foto: 
Ramon Leško

V období okolo narodenín ľudia zvyknú bilancovať. Urobili by ste niektoré vaše minulé rozhodnutia dnes  inak?

Oproti prvej odpovedi, ktorá bola akoby skromná, druhá odpoveď skromná nebude. V oblasti politiky by som nezmenil skoro nič. To najdôležitejšie, čo sa nám podarilo uskutočniť, vyšlo, podľa mňa, úplne na jedničku... Ukončili sme totalitný socializmus. Ale áno, jedna vec mi napadá, a to by som urobil určite inak. Bolo treba zakázať komunistickú stranu. Bola generálna chyba, že sa to nepodarilo. Ale zase to nie je niečo, čo sme urobiť nechceli... Pokúšali sme sa o to v januári v roku 1990, ale nepodarilo sa nám získať reformných komunistov, ktorí boli v disente. To boli komunisti, ktorí vypadli zo strany v roku 1968, potom z nich boli zaslúžilí a úctyhodní disidenti, ale tým, že boli v minulosti komunisti, sa im do rozhodnutia zakázať stranu dvakrát ísť nechcelo. Časť ich života by tak spadla do zločineckého obdobia, a tým by sa vlastne aj odsúdili...  Je to ťažké. Dnes by som to urobil inak, ale dôležité je, že sme sa tým zaoberali, neobchádzali sme to... A určite sme mali byť dôslednejší pri vymáhaní náhrady škôd po sovietskej okupácii, to sme nedokázali. A mali sme riešiť aj sieť ruskej vojenskej rozviedky (GRU), lebo v Prahe aj v Bratislave ostali nadmerné počty spolupracovníkov vojenskej rozviedky. To sme tiež neriešili. Nedá sa povedať, že by sme to nechceli riešiť, ale politická situácia nám to neumožnila, cez určité významné skupiny politikov sme sa nedostali.

Možno ste čakali podporu od iných politikov, napríklad od Dubčeka?

Alexander Dubček bol významnou osobnosťou, s ktorou sa do určitej miery viazal aj rozpad sovietskeho impéria, lebo Gorbačov ho chcel napodobniť svojou perestrojkou – čím si vlastne vykopal hrob. Ono to totiž v totalitných systémoch po dobrom nejde. No Dubček veril, že to pôjde po dobrom, veril tomu aj Michail Gorbačov. Bohužiaľ, napriek tomu, že sa Dubčekovi nedá uprieť jeho epochálny vplyv na svetové dejiny, tak potom zhasol v žiari reflektorov, podobne ako neskôr Gorbačov, alebo zhasli reflektory, ktoré ich ožarovali na svetovej scéne. Gorbačov preto, že nikdy nedal najavo, či rozpad a demokratizácia boli z jeho vôle, alebo či sa mu to len vymklo z rúk. Dubček si zasa nechal uniknúť dva triumfy. Ten prvý bol, keď som ho žiadal, aby sa postavil do čela odsunu sovietskych vojsk. Najprv to prijal, potom odmietol. A ten druhý bol priamo v Kremli, keď to mohol Sovietom raz a navždy povedať – niekam zmizol a opäť to nechal na mňa. Ja som sa toho rád ujal. Mal som výhodu, že som tlak Rusov v roku 1968 nezažil a nedisponoval som generálnou obavou, že to proti nim nemôžeme uhrať. Povedal som si, áno, uhráme to a dokázali sme to.

Asi to všetko závisí aj od povahy, celkového nastavenia osobnosti. Vy ste boli vždy rebel.

Ale aj od skúsenosti. Inak sa bude správať väzeň z koncentračného tábora voči Nemcom a inak sa bude správať ten, kto druhú svetovú vojnu prežil v odboji a úspešne. A Dubček bol bohužiaľ podobný tomu väzňovi, ktorý sa asi nikdy nedokázal zbaviť fatálnych obáv z ruského násilia.

A čo ak ho k nim viazal možno aj emocionálny vzťah? Hovoríme o jeho strachu, ale on tam vyrastal. S rodičmi žil v Kirgizsku aj v Rusku.

Možno, ale bol to aj celoživotný komunista zasiahnutý šípom marxizmu-leninizmu.

Na Slovensku si Alexandra Dubčeka považujeme...  Mnohí iní ťažili zo systému vtedy, aj potom po revolúcii. Asi tam nebolo treba robiť kompromisy...

Aj ja som si Dubčeka vážil. Bol láskavý, priateľský a reformy, na čele ktorých v šesťdesiatych rokoch stál, boli na vtedajšiu dobu veľmi odvážne. A žiadnej veľkej satisfakcie sa nedočkal, čo mi je ľúto. Naopak, niektorí, čo ťažili z totalitného systému, vplávali do slobody bez šrámu. A dodnes sa derú do rozhodujúcich funkcií.

Takých ľudí musíte odsunúť prostredníctvom súdu a prokuratúry, ale to ťažko  môžete urobiť, ak medzi tými, ktorí majú byť odsunutí, sú aj sudcovia, prokurátori. Tento problém malo Nemecko po druhej svetovej vojne, takže fanatickú nemeckú epidémiu, ktorá zasiahla viac ako polovicu národa, poznáme aj my. Len v inej podobe.

michael_kocab_-_001.jpg

Michael Kocáb - Nemám rád kompromisy
Foto: 
Ramon Leško

A odkaz pre ďalšie generácie?

Správa pre mladých ľudí je jednoduchá. Hovorím to stále a rovnako. Vydobyli sme si veľkú porciu slobody a nezávislosti, bezpečnosti a ekonomických stabilít rôzneho typu a vedeli sme, že bude ťažké si to udržať. Pretože svet zla tu stále funguje. V mnohých krajinách sa likvidujú novinári, sloboda slova je na srandu králikov, aj v našich podmienkach sa útočí na slobody a väzby, ktoré sme po revolúcii vytvorili. Teraz musíme prejavovať viac súdržnosti so západnou Európou, ktorá je naša rodina a nevymýšľať nejaké permanentné obštrukcie ohľadom rozhodnutí Európskej únie.

Žiadne kompromisy ani v súkromí? Ste opäť s manželkou Marshou?

O súkromí sa odo mňa nedozviete vôbec nič. Mám štyri deti, venujem sa im, súkromie znamená predovšetkým starostlivosť o deti. A okrem toho, buď sedím v štúdiu a robím muziku, dorábam filmy alebo sa venujem politickým akciám. Žiadne fotky z Balatonu:-)

 

- - Inzercia - -